Ľudmila Hladká: Potulky po Grécku - 1. časť
Ľudmila Hladká: Potulky po Grécku - 1. časť
1. Niš, Ohrid, Meteora
1. Banská Bystrica - Budapešť - Niš
Je koniec leta. Slniečko sa občas pretlačí cez septembrové mraky. Leto ušlo, ale my sme mali pocit, že sme si ho dostatočne neužili. Preto počas sychravých septembrových dní padlo rozhodnutie: „Ideme do Grécka!“ V priebehu dvoch dní sme boli zbalení a mali sme pripravený plán cesty. Nakoľko bolo po hlavnej sezóne, ceny ubytovania výrazne klesli a cesty neboli preplnené.
Pomocou
navigácie sme našli prvé vytypované ubytovanie v Srbsku v meste Niš. Malý
penzión, parkovanie vo dvore, izba útulná a čistá, sprcha s teplou vodou,
chladnička, rýchlovarná kanvica, čaj, káva a cukor pripravené pre hostí na
stolíku. Super.
Na druhý
deň, zavčasu ráno, sme vyrazili aby sme dosiahli prvý cieľ našej cesty, Meteoru.
Cestou sme si však ešte zašli k jazeru Ohrid, ktoré leží v Severnom Macedónsku
na hraniciach s Albánskom. Nádhera. Pri jazere sme si oddýchli, dali sme si dobrý
obed, zistili sme, že je tam veľa nových reštaurácií a hotelov a že
sa tam budeme musieť ešte niekedy vrátiť a hlavne navštíviť staré
kláštory.
Pokračovali
sme v ceste do Meteory, neďaleko mesta Kalambaka. Pricestovali sme tam
neskoro večer, ubytovali sme sa v hoteli a ráno sme vyrazili
obdivovať nezvyčajné obrovské balvany, na ktorých mnísi postavili kláštory.
Kláštory
sa začali stavať už v 11. storočí, ale prvé byzantské kláštory boli
postavené až o tri storočia neskôr. Medzi 15. a 16 storočím ich
vzniklo 24. Stavebný materiál a všetko potrebné zariadenie mnísi vynášali na
chrbtoch v košoch. Jediným strojom, ktorý používali, bola kladka. Dnes je
rehoľníkmi trvalo obývaných len päť kláštorov. V roku 1988 boli
kláštory Meteora zapísané do zoznamu UNESCO.
Do vnútra kláštora
sme sa nedostali, lebo aj napriek tomu, že bolo po sezóne, sa toto miesto
hemžilo turistami z celého sveta, ktorých tam privážali autobusy. Už na
pohľad mnohí z nich boli chorí, kašlali a nebrali ohľad na iných nasadením
rúška, tak sme neriskovali ochorenie na covid a obdivovali sme tú nádheru
iba zvonku.
Na obed
sme sa vybrali úplne inou trasou než ostatní turisti a dostali sme sa do
reštaurácie vysoko v horách s krásnym výhľadom na celé údolie.
Pochutnali sme si na dobrom gréckom šaláte a iných dobrotách. Reštauráciu
vlastnil mladý manželský pár a čo nás najviac prekvapilo, že na každom
stole bol pripravený dezinfekčný prostriedok. Neskôr sme zistili, že je to
štandard, lebo všetky reštaurácie, ktoré sme neskôr navštívili mali túto výbavu
pre svojich hostí pripravenú na každom stole.
Po covide
a takmer troch rokoch obmedzení sa cestovný ruch rozbieha aj
s takýmito opatreniami. V priebehu celého pobytu sme sa stretávali
s úslužnosťou a bolo cítiť, že si vážia každého hosťa, aj keď po hlavnej
sezóne mohli byť unavení a ušomraní. Opak bol pravdou.
Text: © Ľudmila
Hladká
Foto: © Ľudmila
Hladká
Foto: © Peter Hladký
Krásne jazero Ohrid v Severnom Macedónsku na hraniciach s Albánskom:
Komentáre
Zverejnenie komentára