Ľudmila Hladká: Potulky po Grécku - 3. časť
Ľudmila Hladká: Potulky po Grécku - 3. časť - Kyparissia - Mykény - Epidauros - Korint - Atény

Mykény, Epidauros, Korint
Cestou do
Atén sme navštívili ďalšie pamiatky. Prvou zastávkou bola hrobka kráľa
Agamemnóna. Je to obrovská kužeľová stavba. Hrobka vo vnútri bola prázdna. Jej
obsah sa dostal do Národného múzea v Aténach. Oproti hrobke, na druhej strane sa vypínali
zrúcaniny Mykén. Do hradu viedol vstup
cez Leviu bránu.
Mykény bolo starogrécke mesto
na severovýchodnom Peloponéze. V druhom tisícročí pred Kr. boli
Mykény jedným z hlavných stredísk gréckej civilizácie a vojenská pevnosť, ktorá
dominovala veľkej časti južného Grécka. Obdobie gréckych dejín od
cca 1600 rokov prd Kr. do cca 1100 pred Kr. sa nazýva podľa
Mykén - mykénske obdobie.
Zrúcaniny
hradu v Mykénach ležia na návrší a celé sídlo panovníka obklopovala
mohutná hradba, ktorá bola pri vstupe naprojektovaná tak, že vstup chránila z
dvoch strán (tzv. Levia brána).
Pri vstupe
do hradu objavil Schliemann hrobový kruh. V siedmich šachtových hroboch bolo
pochovaných takmer 30 osôb (muži, ženy a deti). Jednotlivé osoby sa líšili
podľa pohrebnej výbavy. Muži mali na tvárach masky zo zlatého tenkého plechu,
zbrane (bronzové meče a dýky) so zlatou garnitúrou, ktoré mali na
čepeli vojenské výjavy a výjavy z poľovačiek.
Ženské
hroby sa vyznačovali bohatými zlatými a jantárovými šperkami (čelenky,
náhrdelníky, náramenníky, náušnice a pod.).
Detské
hroby obsahovali špecifické pohrebné dary – napr. hračky. Niektoré uvedené
nálezy z vykopávok je možné vidieť v Národnom múzeu v Aténach.
Z hradu
je nádherný výhľad na okolie a celé údolie.
Po
prehliadke hradu, sme sa presunuli do ďalšieho historického miesta – Epidauros,
ktoré bolo významným kultúrnym a náboženským centrom v starovekom Grécku.
Sústredil sa tu kult boha Asklepia, ktorému bol zasvätený chrám. Dodnes sú tu
pozostatky tohto chrámu, spolu s obrovským, dobre zachovaným amfiteátrom. Je
to úžasná stavba s výbornou akustikou, o čom nás presvedčila aj operná
speváčka, ktorá sa tam dostala ako turistka, ale využila možnosť a zaspievala si
dve árie.
Mladým
študentom tam však spievať nedovolili, čo bola škoda. Spievali staré grécke
piesne a znelo to nádherne, pokiaľ im to správca nezmyselne nezakázal.
Pomaly sme
sa blížili k Aténam, ale cestou sme si nenechali ujsť návštevu Korintu
a Korintského prieplavu. Prístavné mestečko Korint je malebné,
s malými reštauráciami a kaviarničkami.
Korintský prieplav je
jeden z najznámejších prieplavov sveta, ktorý bol vybudovaný v rokoch
1882-1893. O dátume jeho založenia svedčí gravírovaný monument s názvom „Canal
Maritime de Corinthe“, umiestnený v areáli prieplavu. Tento historický
dokument, orámovaný ozdobným okrajom, je doplnený mapou Stredozemného mora
a vlastnoručnými podpismi administrátorov projektu.
Korintský
prieplav prepája Korintský záliv s Egejským morom a bol vybudovaný s
cieľom skrátiť lodnú cestu z Iónskeho do Egejského mora a vyhnúť sa tak
oboplávaniu Peloponézskeho polostrova, čo predstavuje skrátenie cesty takmer o
400 km.
Kanál je
dnes už príliš úzky pre moderné zaoceánske lode a využíva sa prevažne pre
turistické ciele. Cez túto vodnú cestu ročne prepláva okolo 11 000 lodí.
Rozlúčili
sme sa s krásnym mestečkom a vydali sme sa na cestu do Atén.
Mykény



























Epidauros





















Foto:
© Ľudmila Hladká
Komentáre
Zverejnenie komentára