Peter Hladký: Podoby priateľstva

Peter Hladký: Podoby priateľstva

Podoby priateľstva sú rôzne. Zvlášť medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy osobne nestretli, žijú od seba tisíce kilometrov na dvoch rôznych kontinentoch, ktoré oddeľuje oceán a navyše je medzi nimi generačný rozdiel viac ako 25 rokov. Presne takéto je moje priateľstvo s pani Flossie Binderovou, ktorá má dnes už 92 rokov, žije v meste Ithaka, v štáte New York, v Spojených štátoch Amerických. Spojil nás Internet, fotografie, jazz, teda sila hudby, ale v konečnom dôsledku hlavne empatia a solidarita.

Pani Flossie Binderová je veľkou fanúšičkou jazzu a keďže jej manžel bol jazzový bubeník, tak sa poznala s mnohými jazzovými hudobníkmi, ktorí pôsobili a boli známi v USA v šesťdesiatych až deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Známy americký saxofonista Scott Hamilton je ich starý rodinný priateľ a pred takmer desiatimi rokmi mal nádherný koncert v Žiline, na ktorom som bol a vďaka akreditácii som mohol aj fotiť. Napísal som o koncerte článok, ktorý bol v anglickej verzii, spolu aj s fotkami, uverejnený na americkom jazzovom portáli. Pani Flossie, ktorá článok čítala ma vzápätí kontaktovala, predstavila sa a spomenula, že Scott Hamilton je ich rodinný priateľ, s ktorým sa celé roky pozná. Veľmi sa tešila z fotiek aj z článku, ďakovala mi, že som napísal článok o jej priateľovi Scottovi Hamiltonovi. Od vtedy sme v kontakte a pravidelne si píšeme, posielam jej fotky z koncertov, aj fotky slovenskej prírody a miest, pretože v deväťdesiatych rokoch bola na  Slovensku, navštívila Bratislavu a Vysoké Tatry a veľmi sa jej u nás páčilo.

V prvých dňoch, keď Rusko napadlo Ukrajinu, ma kontaktovala a pýtala sa ma, či sme v poriadku a v bezpečí a či Slovensko nemá problémy s utečencami. Písal som jej, že napriek tomu, že konflikt je hrozný, má to aj pozitívne dopady hlavne v tom, že v obyčajných ľuďoch vojna vyvolala veľkú vlnu empatie a solidarity a že mnoho ľudí pomáha, organizuje pomoc, prepravu utečencov, ubytovanie, atď. Že aj náš Rotary klub sa aktívne zapojil do pomoci utečencom a Ukrajine a pomáha na úrovni dištriktu, aj ako klub a okrem toho aj individuálne – pretože rodina nášho terajšieho prezidenta klubu Stanka Horvátha upravila, vyriadila a prispôsobila ich neobývaný dom a ubytovala v ňom najskôr 7 utečencov, väčšinou matky s malými, resp. školopovinnými deťmi a neskôr tam žilo až 31 utečencov. Okrem ubytovania im s priateľmi a členmi klubu pomáhali a stále pomáhajú vybavovať doklady, školu, lekára, zamestnanie a všetko čo potrebujú. Pani Flossie vzápätí spontánne reagovala tak, že je to úžasné, že aj ona chce pomôcť a že nášmu klubu pošle bankový šek. Lenže problém na Slovensku s bankovými šekmi spočíva v tom, že ich slovenské banky už niekoľko rokov nepreplácajú. Vysvetlil som jej, že to bude problém, ale že môže urobiť bankový prevod na náš účet. Na to reagovala, že bude musieť do banky ísť osobne, ale že do banky zájde aj napriek tomu, že má problém, pretože chodí s palicami a navyše s ňou bude musieť ísť ešte niekto mladší, aby jej pomohol vyplniť komplikované formuláre. Išla s ňou ochotne manželka jej syna. Ale v banke nastal problém. Riaditeľka pobočky, ktorá transakciu vybavovala, bola prísna a hlavne opatrná a začala sa pani Flossie pýtať, že komu ide tie peniaze vlastne poslať, kto som, čo o mne vie, či to nie je podvod, a pod. Upozornila ju na to, že ide poslať peniaze nejakému neznámemu človeku na opačnej strane zemegule, ktorého pozná len z Internetu. Mne medzitým došlo, že o mne nič nevie a poslal som jej všetky údaje o mne, adresu, oficiálnu stránku nášho RC aj so zoznamom členov klubu. Odpísala mi, že sa práve vrátila z banky a že je to v poriadku, že napriek tomu, že jej radili, aby s transakciou ešte počkala, peniaze poslala, pretože mi verila. Takže táto statočná 91 ročná dáma na dôchodku, s dobrým srdcom, nám na náš klubový účet poslala 500 amerických dolárov na podporu utečencov z Ukrajiny. Samozrejme som jej okamžite poďakoval, poslal som jej kópiu výpisu z účtu so sumou, ktorú sme od nej dostali. Prezident klubu jej napísal ďakovný list, ktorý sme jej spolu s klubovou vlajkou poslali na jej adresu v apartmánovom dome pre seniorov v Ithake, kde žije. Keď list s vlajkou dostala, okamžite mi písala, že je veľmi dojatá a že si vlajku dá medzi vzácne fotografie rodiny a priateľov na významné miesto. Ale navštívil ju sused, ktorému rozpovedala celý príbeh o našom priateľstve, o jej dare pre nás, o liste a klubovej vlajke čo sme jej poslali, ktorú mala medzi vzácnymi fotografiami a ten jej povedal, že prečo si vlajku nedá na dvere bytu, aby ju videli všetci obyvatelia domu a aby im povedala fascinujúci príbeh nášho priateľstva a solidarity. Tak sa vlajka nášho klubu ocitla na dverách bytu pani Flossie Binderovej, v apartmánovom dome pre seniorov a robí reklamu hnutiu Rotary International a nášmu banskobystrickému Rotary klubu.

Presne tak, priateľstvo má rôzne podoby a empatia a solidarita spája ľudí. Vďaka, pani Flossie za krásne gesto a za pomoc pre utečencov z Ukrajiny.

Banská Bystrica, 27. júna 2022

Text ©Peter Hladký

Pani Flossie Binder, 92 ročná darkyňa pomoci utečencom z Ukrajiny na Slovensku

Vlajka Rotary klubu Banská Bystrica na dverách bytu pani Flossie v domove pre seniorov v meste Ithaca, v štáte New York, v USA